etapy adaptačného procesu

Orientačná:

Dieťa v MŠ:                                 

•  stavia sa do úlohy pozorovateľa,  
•  spracováva množstvo podnetov a problémov,
•  nepokúša sa nadviazať kontakt s rovesníkmi,
•  nezaujíma sa o ich aktivity,
•  rozpráva ticho, jednoslabične alebo vôbec,
•  nehrá sa, a ak áno, tak nie veľmi intenzívne,
•  je uzavreté, zdržanlivé,
•  dieťa trpí nechutenstvom, odmieta sa stravovať. 

Dieťa doma:                                        

• prežíva to, čo dospelí po namáhavom dni,
• je neisté, unavené hlukom a množstvom podnetov,
• túži po kľude, chce si odpočinúť,
• obmedzuje mnohé zo svojich činností, s ktorými     sa zaoberal pred vstupom do MŠ,
• zje všetko, čo pred neho predložíte, pretože jedlo v MŠ odmietlo,
• potrebuje spracovať svoje dojmy a zážitky.

Úloha rodiča:                                

• nelúčiť sa s dieťaťom dlho / pri dlhom lúčení dieťa zneistie, nakoľko neobvyklé správanie rodiča podporí jeho strach /,
• ak má možnosť, ponechá dieťa dopoludnia v MŠ     a poobede si ho vyzdvihne,
• po návšteve v MŠ dá dieťaťu možnosť odpočinku,
• nezaťažuje dieťa väčšími aktivitami / nákupom, prechádzkami, pobytom na ihrisku.../,
• nezaťažuje dieťa inými životnými zmenami / sťahovanie, narodenie súrodenca, nezhodami v rodine.../,
• zosúladí poriadok doma s poriadkom v MŠ,
• neprerušuje pobyt v MŠ. 

 Úloha učiteľky:

•  rešpektuje u dieťaťa úlohu "pozorovateľa",
• podporuje konanie dieťaťa,
• pomocou hier umožňuje prijímanie informácií,
• sprostredkuje dieťaťu najdôležitejšie pravidlá a normy správania,
• oboznámi dieťa s najdôležitejšími priestormi / trieda, umyváreň, WC, jedáleň, spálňa /,
• dovolí dieťaťu ponechať obľúbenú hračku, vec,
• vytvorí priestor na odpočinok,
• umožní spoločný pobyt s "pevným bodom" - kamarát, súrodenec, ak to dieťa potrebuje,
• na konci týždňa rozohrá zaujímavú hru na pokračovanie.

Obdobie presadenia sa

Dieťa v MŠ:                    

• je ochotné podniknúť prvé pokusy o kontakt s rovesníkmi,
• pokúša sa presadiť v skupine,
• začína viac komunikovať,
• hľadá ochranu u dospelých, ak má ťažkosti s rovesníkmi,
• rýchlo sa unaví / spory medzi deťmi pri presadzovaní sa v skupine /,
• snaží sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami,
• vyberá si len jedlá z domu, naďalej málo je.

Dieťa doma:

• pôsobí nevyrovnane,
• často sa mení jeho nálada,
• pokúša sa upútať pozornosť všetkými prostriedkami,
• plače, ak chcú rodičia odísť /keď zabezpečuje dozor jeho známa osoba/,       
• je odmietavé, chce opak toho, čo sa mu ponúka,
• ráno je plačlivé, aj keď šlo večer skoro spať.

Úloha rodiča:

•  neprerušuje pobyt v MŠ,
•  nelúči sa s dieťaťom dlho,
•  nezaťažuje dieťa väčšími aktivitami, podporuje priateľstvá v MŠ /na ihrisku, doma /,
•  rešpektuje správanie dieťaťa.

 Úloha učiteľky:

•  upevňuje normy a pravidlá správania v MŠ,
•  oboznamuje dieťa s ostatnými zamestnancami MŠ,
•  oboznamuje dieťa s ďalšími priestormi MŠ /dvor.../,
•  pomáha pri riešení konfliktov, predchádza im,
•  nemení pravidlá a normy správania sa v MŠ      / zosúladenie pôsobenia obidvoch učiteliek        v triede /,
•  dovolí dieťaťu ponechať si obľúbenú vec. 

Ukľudnenie, vyrovnanie

 Dieťa v MŠ:

•  správanie dieťaťa sa blíži k norme,
•  je istejšie v priestoroch MŠ, podriaďuje sa normám a pravidlám správania sa v MŠ,
•  prejavuje deťom svoju náklonnosť,
•  zaujíma sa o aktivity iných detí- napodobňuje vzory,
•  začína lepšie jesť, odmieta len neobľúbené jedlá.

 Dieťa doma:

• dieťa je telesne vyčerpané,
• rýchlo sa unaví,
• pôsobí ako "duchom neprítomné",
• nepokúša sa večer zostať dlho hore,
• je duševne ľahostajné.

Úloha rodiča:

• neprerušuje pobyt v MŠ, podľa možnosti ani na jeden deň,
• podporuje nové priateľstvá v MŠ / doma, na ihrisku, v parku /,
• predlžuje pobyt v MŠ i na popoludnie,
• rešpektuje psychosomatickú záťaž u dieťaťa.

 Úloha učiteľky:

• upevňuje normy a pravidlá správania,
• zapája dieťa do činnosti vo väčšej miere.

 Odlúčenie od rodiny je ťažká emočná situácia v živote dieťaťa. Dieťa má strach v novom sociálnom prostredí, ktoré vyvoláva separácia od matky, otca a nové sociálne situácie. Základom adaptácie je hneď od začiatku dieťa zbaviť strachu a pomôcť mu nadobudnúť istotu v novom sociálnom prostredí.

 Prechod dieťaťa z rodiny do MŠ uľahčíte i tým, že nebudete rozoberať s dieťaťom vlastné obavy z jeho adaptácie v MŠ. Často sa stáva, že dieťa je pokojné, ale keď zbadá, že rodič je neistý, ba má slzy v očiach, nechápavo sa rozplače.

 Dieťa je istejšie a slobodnejšie, ak má osvojené hygienické návyky a zručnosti pri starostlivosti o svoju osobu / obliekanie, obúvanie, použitie vreckovky, toaletného papiera.../. Nerobte už odteraz za svoje deti to, čo môžu urobiť samé. Dôverujte im, určite to zvládnu, pokiaľ ich k tomu slovne povzbudíte.